Tuesday, November 4, 2014

Obsah blogu

1. Rubeola - dezinformácie v časopise Dieťa, zase

2. MMR vakcína a autizmus u afroameričanov - CDC vs Brian Hooker

3. Pertussis - nové štúdie o cocooningu a očkovaní tehotných žien 

4. 10 šokujúcich vecí, ktoré ste možno počuli o očkovaní

5. Outbreak detskej obrny v roku 1971 v Holandsku - príbeh Roelofje Mussche

6. Kolektívna imunita, 2. časť (osýpky a polio v Holandsku)

7. Kolektívna imunita, 1. časť

8. Očkovanie a autoimunita, japonská štúdia "Self-organized criticality theory of autoimmunity" 

9. Osýpky vo Vietname v obrazoch

10. Čierny kašeľ v Japonsku, Eleková zavádza

11. Dobré videá o očkovaní

12. Dvojito zaslepené placebom kontrolované štúdie, vývoj a klinické skúšanie vakcín

13. Th1 Th2 model imunity, očkovanie a alergie, autoimunita a rakovina

14. Liečba čierneho kašľa vitamínom C? imunita po prekonaní ochorenia vs. po očkovaní

15. Čierny kašeľ je späť, čo na to antivax? zlyhanie vakcíny, kolektívna imunita, vina antivaxu, význam kojenia

16. Starý blog

17. Honey badgers deep pocket revealed

Rubeola – dezinformačná kalamita v časopise Dieťa

skratky a pojmy použité v texte:
rubeola – ružienka, zarděnky (71)
CRS – kongenitálny rubeolový syndróm (3)
CDC – Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (odborníci na očkovanie z USA) (17)
DM1 – cukrovka 1. typu (diabetes mellitus type 1) (4)
incidencia – počet nových prípadov daného ochorenia za určité časové obdobie (za 1 rok) (69)
IPURO - antivakcinačné občianske združenie Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania (2)
reinfekcia – je infekcia u imúnneho človeka. Primárna infekcia je infekcia neimúnneho jedinca. Immúny je ten, kto prekonal chorobu alebo je zaočkovaný. U reinfekcie, narozdiel od primárnej infekcie, väčšinou nie je prítomná virémia (prítomnosť rubella vírusu v krvi) a človek nevylučuje vírus v sekréte horných dýchacích ciest, a preto je takýto jedinec v drvivej väčšine neinfekčný pre okolie. Reinfekcia a primárna infekcia sa rozlišujú, diagnostikujú sérologicky (stanovením protilátok) (47 – viz dole, 61, 73).
SEVS – Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (1)
UK – United Kingdom – Spojené Kráľovstvo (70)


Na úvod pár citátov:

Ing. Rentáta Krausová, šéfredaktorka časopisu Dieťa:
„Náš časopis Dieťa... prináša... objektívne odborné informácie aj o rizikách očkovania.“
„Prečo SEVS nepozve na vakcikongres prednášať aj Mgr. Petra Tuhárskeho? ... Je to človek s neobyčajným odborným... statusom. ...aby sa do diskusie prizvali aj odborníci ako je Mgr. Tuhársky, ...“
IPURO:
„Chceme informovať... Informovanie má umožniť zaujať rodičom v otázke očkovania zrelý, odborne podložený, kompetentný postoj a umožniť mu slobodne sa rozhodovať.“


Mgr. Peter Tuhársky, člen IPURO, napísal do júnového čísla časopisu Dieťa v rámci jeho seriálu o očkovaní „Hovorme o vede“ článok o rubeole s názvom „Rozpaky nad rubeolou“ (19). Pozrime sa na to „objektívne“ a  „odborné“ „informovanie“:


1. „Súvislosť očkovania a detskej cukrovky sa pre nedostatok dôkazov oficiálne neuznáva.“

Presne tak, antivaxeri nemajú dostatok dôkazov pre tvrdenie, že „očkovanie spôsobuje DM1“. Väčšina tých kvalitnejších štúdií nepotvrdila túto hypotézu (8, 9).


2. „...doteraz nie je známa reálna účinnosť vakcíny voči ochoreniu ako takému.“

Je. Viac než 90% (10, 11, 12, 44).


3. „Ohľadom dĺžky účinku sú rôzne údaje, no niektoré štúdie narúšajú predstavu o doživotnom účinku. Vo Švédsku mali takmer všetky deti po očkovaní v osemnástich mesiacoch titre protilátok, vo veku 12 rokov sa u 45 % už žiadne protilátky nenašli.“

Peter Tuhársky pri tom odkazuje na štúdiu Böttiger, 1987 (13). Tých 45% je v neočkovanej kohorte (kohorta je skupina detí narodená cca v tom istom roku).  
Podľa CDC je imunita proti rubeole navodená očkovaním „dlhodobá, pravdepodobne doživotná“ (10, 47 – viz dole).


4. „Protilátky aj tak nie sú zárukou odolnosti.“

Pásy v aute aj tak nie sú zárukou toho, že si nenabijete držku pri autohavárii. Protilátky sú pri očkovaní proti rubeole významným korelátom imunity/protekcie proti rubeole (15, 16, 35, 47 – viz dole). Štúdie, na ktoré sa odvoláva Peter Tuhársky, s tým problém ani nemajú (13, 45, 46).


5. „Chang a kolektív nepozorovali žiadny súvis medzi hladinou protilátok a výskytom typických príznakov ochorenia. Uvažujú, že protilátky z očkovania pretrvajú možno 2 – 3 roky a ak sa zistia aj neskôr, nie je to známkou účinnosti vakcíny, ale prekonania infekcie.“

Štúdia Chang-a bola sponzorovaná farmaceutickou firmou (40).
Chang a spol súvis pozorovali - typické príznaky ochorenia vznikli len u neimúnnych (séronegatívnych = hladina protilátok pod referenčnou medzou), u imúnnych, čiže séropozitívnych, sa typické príznaky ochorenia nevyskytli (40).
O 2-3 rokoch uvažovali preto, lebo to bolo pred 44 rokmi, kedy iné dáta nemali a ani mať nemohli. Dnes už vieme, že imunita po očkovaní je dlhodobá a pravdepodobne doživotná (10, 47 – viz dole).


6. „Väčšina dospelých sa nakazí od dospelých, takže očkovaním detí nevieme priamo zabrániť nakazeniu tehotných žien.“

Zabránilo sa, resp. očkovaním detí sa riziko nakazenia tehotných žien znížilo na minimum (42, 43, 63). Nie priamo, ale nepriamo prostredníctvom kolektívnej imunity (54).
Tehotné ženy sa v prevakcinačnej ére nakazili hlavne počas epidémií, ktoré pravidelne zasahovali predovšetkým deti. V povakcinačnej ére boli zdrojom infekcie pre tehotné najmä outbreaky (lokálne epidémie) hlavne medzi neočkovanými (pre rôzne dôvody) (10, 14).

Špekulácia Petra Tuhárskeho je postavená na tenkom ľade – na štúdii z roku 1975 z USA od Schoenbaum-a (66). Štúdia testuje dve hypotézy:
1. Protilátky proti rubeole majú častejšie ženy s viacerými deťmi.
2. CRS bude častejší u žien s viacerými deťmi.
Ani jedna táto hypotéza nebola touto štúdiou potvrdená.
Čo sa týka 1. hypotézy, zo strany Petra Tuhárskeho je to cherry-pick, pretože existujú aj štúdie, ktoré 1. hypotézu potvrdzujú (67). Čo sa týka 2. hypotézy, jej nepotvrdenie môže byť kvôli confouding-u (skresľujúcemu faktoru) – ženy, ktoré majú viac detí, majú aj väčšiu tendenciu ísť na potrat v prípade rubeoly v tehotenstve (67, 68).


7. „Najdôležitejšou preto ostáva odolnosť samotných žien. Lenže napriek vysokej zaočkovanosti bolo v rôznych krajinách 8 až 31 % tehotných žien zraniteľných; nezdá sa teda, že by očkovanie detí úspešne eliminovalo podiel zraniteľnej populácie.“

Deti sa neočkujú kvôli tomu, aby sa „eliminoval podiel zraniteľnej populácie“ v zmysle „zraniteľných tehotných žien“. To z princípu ani nie je možné, a teda je to nezmysel. Očkovaním detí sa znižuje incidencia rubeoly, a tým riziko nakazenia náchylnej (zraniteľnej) populácie = kolektívna imunita.


8. „Neočkované ročníky majú v SR dokonca mierne vyšší výskyt protilátok než očkované. [30]“

Úžasný, a hlavne úplne nevýznamný, cherry-pick. 30-ka je odkaz na prezentáciu prof. Hudečkovej o imunologickom prehľade z roku 2002 (39 – viz dole). Vyšší výskyt protilátok o koľko? O 1%? lol


9. „Z pohľadu kolektívnej imunity teda očkovanie nesplnilo svoj účel.“

97,5% očkovaných malo/má protilátky proti rubeole (39 – viz dole). V republike sme CRS vďaka očkovaniu už dlho nemali a incidencia rubeoly atakuje 0-ové hodnoty (18) aj napriek tomu, že malá časť populácie je náchylná. Táto časť populácie neschytala a neschytáva rubeolu vďaka kolektívnej imunite. „očkovanie nesplnilo svoj účel“ – wtf?


10. „Vo vyhodnotení niektorých epidémií mali očkovaní podstatne vyššiu mieru reinfekcie než ľudia s prirodzenou imunitou, a to až v pomere 35 – 80 % oproti 3 – 17 %.“

Správne. Reinfekcie vznikajú najviac v epidémiách. V epidémiách, za ktoré môžu hlavne neočkovaní (14, 20). Vďaka očkovaniu tu už dávno žiadne epidémie rubeoly neboli (10, 18).
35 – 80 % - tieto čísla pochádzajú z článku Miller-a (37), štúdie Horstmann-a (38) a štúdie Baba (20). Miller a Horstmann hovoria o Cendevax vakcíne, ktorá sa na Slovensku nepoužíva a ani sa nepoužívala. V USA sa prestala používať v roku 1979 okrem iného aj preto, lebo bol u nej vyšší výskyt reinfekcií (10, 48, 49). K fulltextu štúdie Babu som sa nedostal, ale vyzerá to na štúdiu z Japonska, kde sa používajú iné vakcíny (53). Ak Peter Tuhársky trvá na tom, že je to štúdia vakcíny, ktorá sa používa u nás (obsahuje kmeň RA 27/3), nech to dokáže.
Reinfekcia sa počas epidémií, resp. outbreakov u RA 27/3 vakcín vyskytuje podobne často ako u „prirodzenej“ imunity, t.j. cca u 10% kontaktov chorých na rubeolu (50, 51, 52).


11. „Reinfekcia je bezpríznaková, no pri plode tehotnej ženy, kedysi očkovanej, môže spôsobiť CRS syndróm s pravdepodobnosťou asi 8 %. U žien s prirodzenou imunitou sa toto riziko odhaduje na menej než 3 – 5 %.“

Celé zle.
1. Hodnoty, ktoré Peter Tuhársky udáva, nie sú riziká vzniku CRS, ale kongenitálnej infekcie. To je rozdiel (58). Riziko CRS je pravdepodobne menšie (47 – viz dole).
2. Tých 8% je riziko kongenitálnej infekcie pri reinfekcii ženy počas prvých 12 týždňov tehotenstva bez ohľadu na to, či bola žena očkovaná alebo či prekonala rubeolu (59).
3. Pri údaji 3-5% Peter Tuhársky cituje report CDC (60) a štúdiu Cradock-a (61). V reporte CDC sa nepíše nič o riziku CRS alebo kongenitálnej infekcie u reinfikovaných žien s prirodzenou imunitou. V štúdii Cradock-a sa nezistila žiadna kongenitálna infekcia u detí reinfikovaných žien, takže riziko vychádza 0, nie 3-5%.

analýza údaju „8%“: tento údaj pochádza z CDR review (59), konkrétne 3/37 - 3 kongenitálne infekcie na 37 reinfekcií. Tieto 3 kongenitálne infekcie boli u reinfikovaných žien, ktoré nemali záznam o očkovaní v dokumentácii. Tých 37 žien je „poskladaných“ z troch štúdií: 10 žien z vyššie uvedeného CDR review (59), 22 neočkovaných žien s „prirodzenou“ imunitou z vyššie uvedenej štúdie Cradock-a (61) a 5 pravdepodobne očkovaných žien zo štúdie Morgan-a (62). To znamená, že to riziko „8%“ nie je riziko len pre očkované reinfikované ženy, takže Peter Tuhársky nehovorí (nepíše) pravdu.


12. „Epidemické výkyvy indikujú, že napriek očkovaniu vírus dokáže kolovať v populácii.“

V SR alebo napr. v USA sa žiadne epidemické výkyvy nekonajú, a to „indikuje“, že rubella vírusy kolujú v populácii veľmi málo (64, 65). V minulosti boli výkyvy incidencie v USA hlavne kvôli neočkovaným (14, 39 – viz dole).


13. K poklesu CRS v USA: „Ťažko však rozlíšiť, do akej miery ide o úspech očkovania a do akej o dôsledok „terapeutických potratov“, ktoré sa stali štandardným zákrokom u tehotných s podozrením na infekciu rubeoly.“   

Nie je to možné rozlíšiť v USA, pretože tam nie je vedená štatistika terapeutických potratov pre rubeolu, a preto sa presunieme tam, kde takúto štatistiku majú – Anglicko, Wales a Škótsko (viz graf).
Graf incidencie CRS v Anglicku, Wales a Škótsku (zeleným) a počet potratov kvôli rubeole v Anglicku a Wales (čierna čiara). Očkovanie proti rubeole bolo v UK zavedené v roku 1970 pre teenage dievčatá a neimúnne ženy v reprodukčnom veku. Vďaka tomu počet CRS a potratov pre rubeolu poklesol, ale nie dostatočne, a preto sa v roku 1988 zaviedlo plošné očkovanie detí (MMR). V roku 1994 prebehla očkovacia kampaň zameraná na náchylných jedincov (chlapcov školského veku). V roku 1996 nahradila 2-dávková schéma očkovanie teenage dievčat.

V Austrálii majú podobné skúsenosti – vďaka očkovaniu tam klesol nielen počet prípadov CRS, ale aj počet potratov pre rubeolu (22). Význam očkovania vidíme aj na dátach z Francúzska, kde vďaka očkovaniu klesol nielen výskyt CRS, ale aj celkový počet infikovaných žien rubeolou počas tehotenstva (41, 42, 43).


14. Peter Tuhársky navrhuje „dobrovoľné očkovanie neimúnnych matiek pred založením rodiny“.

To je návrh na návrat minimálne o 20 rokov dozadu. Tak sa začínalo napr. v UK alebo v Austrálii. Obidve krajiny prešli na kombinovanú stratégiu (taká, ako je aj u nás) = to, čo navrhuje Peter Tuhársky + plošné očkovanie detí. Peter Tuhársky v tom nevidí logiku a pýta sa, v čom je problém u jeho navrhovanej stratégie. Logika je v tom, že obidve tieto stratégie sú síce dobré, ale majú svoje nedostatky, a teda najlepší efekt na výskyt rubeoly v tehotenstve bude mať ich kombinácia (viz UK a Austrália). Problém jeho stratégie je v tom, že epidémie rubeoly by stále ohrozovali neimúnne ženy (36, 37, 63) – napr. neočkované kvôli kontraindikáciám, zlyhanie vakcíny, neočkované kvôli dezinformáciám od antivaxu, že očkovanie zabíja (23), sterilizuje (24, 25)...   


15. „Niektoré americké nemocnice vyzvali zamestnancov, aby sa „v záujme ochra­ny tehotných pacientok“ nechali zaočko­vať. Väčšina lekárov očkovanie odmietla. Ak lekári nepovažujú očkovanie za po­trebné alebo bezpečné, ako ho potom môžeme nanucovať bezbranným de­ťom?“

V roku 2011 sa po cca 20 rokoch v ČR narodili 2 deti s CRS (55, 56 – viz dole). Ženy, ktorým sa narodili, pochádzali z Vietnamu, kde sa aj nakazili rubeolou v 1. trimestri tehotenstva. Jedno z detí sa narodilo a následne bolo aj hospitalizované v nemocnici v Zlíne, kde sa urobili špeciálne opatrenia, pretože dieťa s CRS môže byť infekčné až do konca 1. roka. Jedným z týchto opatrení bola kontrola vybraných pracovníkov nemocnice, očkovanie u mladších ako 40 rokov, prekonanie ochorenia u starších. Celkovo bolo sledovaných 52 osôb, z toho 36 očkovaných a 5 mali záznam o prekonaní ochorenia v dokumentácii. Protilátky boli vyšetrené 31 osobám, všetky boli séropozitívne. Priemerná doba od posledného očkovania u vyšetrovaných očkovaných bola 21 rokov (56 – viz dole, 57).


16. Peter Tuhársky píše o etike vakcíny proti rubeole, ale najpodstatnejšie informácie vynechal:

V prevakcinačnej ére, začiatkom 60-tych rokov 20. storočia, prebehla vo svete pandémia rubeoly. Začala v Európe a v rokoch 1964/5 sa dostala do USA, kde bolo cca 12,5 milióna chorých, 2000 encefalitíd, 2100 mŕtvonarodených detí alebo zomretých krátko po pôrode, 20 000 detí narodených s CRS, 11 250 spontánnych alebo terapeutických potratov (14, 36). A práve jeden z týchto terapeutických potratov bol aj potrat, z ktorého sa izoloval vírus RA 27/3. Ten bol potom „pestovaný“ na bunkovej línii WI-38, ktorá pochádza z potratu zo Švédska z roku 1962. Rodičia sa sami rozhodli pre tento legálny potrat, pretože už mali veľa detí a ďalšie nechceli (27, 28).
MMR-vakcína, ktorá sa v súčasnosti používa na Slovensku (Priorix), obsahuje oslabený RA 27/3 vírus pestovaný na bunkovej línii MRC-5 (26). MRC-5 pochádza tiež z potratu, potratu vykonaného v Anglicku pre „psychiatrické dôvody“ (27, 33).
Podľa prehľadového článku doktora Leiva (27) bolo pri vývoji vakcíny proti rubeole celkovo použitých viac než 80 potratov. Z toho 40 bolo indikovaných kvôli rubeole v tehotenstve a 7 bolo spontánnych. Žiaden z potratov nebol urobený kvôli vývoju vakcín (29, 34).
Bunkové línie, ako napr. WI-38 sa využili aj na iné veľmi významné výskumy – napr. v oblasti liečby reumatoídnej artritídy, cysticej fibrózy alebo hemofílie, výskumy procesu starnutia a delenia ľudských buniek (tzv. Hayflick limit), štúdie rakoviny... (28, 32). Samotná vakcína zabránila a stále aj predchádza tisíckam potratov po celom svete (viz napr. údaje z UK, Austrálie alebo z USA) a napr. aj niekoľkým prípadom autizmu (30). Podľa pediatra a vedca Paul-a Offit-a, bunková línia WI-38 zachránila milióny ľudských životov (28).
Čo sa týka etického hľadiska, v čase vývoja vakcíny proti rubeole neboli zákony a postupy na to, ako nakladať s biologickým materiálom z potratov. Stanley Plotkin, lekár a vedec, ktorý vyvinul vakcínu proti rubeole: „Retrospektívna kritika je ľahká, ale trúfalá“ (28, 32).


Záver:
Nie je to prvýkrát, čo Krausová šíri vo svojom časopise bullshit. Naposledy dokonca taký bullshit orazila na titulku (31).
To nie je môj názor a názor Petra Tuhárskeho, a pravda niekde uprostred... To sú fakty vs. mýty, ktoré Peter Tuhársky prezentuje v časopise Dieťa.


Honey badger, 4.11.2014


Zdroje:

39. Hudečková: Výskyt nákaz preventabilných očkovaním v SR, prezentácia. 2008. Dostupné z http://www.vpl.sk/sk/ockovanie/
47. Plotkin: Vaccines, 6th edition. 2013
56. Juhaňáková: Vrozený zarděnkový syndrom, prezentácia. 2012. Dostupné z files.hanakovydny.cz
73. http://www.nature.com/pr/journal/v4/n6/abs/pr1970243a.html

Wednesday, October 8, 2014

CDC vs Brian Hooker


Podľa očkovacieho kalendára sa 1. dávka MMR-vakcíny odporúča podať do 18. mesiaca. Majú takto zaočkované deti vyššie riziko dostať autizmus (šancu dostať diagnózu autizmu) v porovnaní s deťmi, ktoré boli očkované neskôr? Aj na túto otázku sa snaží odpovedať štúdia zo CDC a jej reanalýza od Briana Hookera.


CDC – Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb, odborníci na očkovanie z USA, autori štúdie
Destefano F, Bhasin TK, Thompson WW, Yeargin-Allsopp M, Boyle C: Age at first measles-mumps-rubella vaccination in children with autism and school-matched control subjects: a population-based study in metropolitan atlanta. Pediatrics. 2004 Feb;113(2):259-66. 
(slovensky: Vek pri prvom očkovaní proti osýpkam-mumpse-rubeole u detí s autizmom a u kontrolných subjektov priradených podľa školy: populačná štúdia z Atlanty)

Brian Hooker – bioinžinier, autor štúdie
Hooker BS: Measles-mumps-rubella vaccination timing and autism among young african american boys: a reanalysis of CDC data. Transl Neurodegener. 2014 Aug 8;3:16.
(slovensky: Načasovanie očkovania proti osýpkam-mumpse-rubeole a autizmus u afro-amerických chlapcov: reanalýza CDC dát)


Podľa výsledkov oboch týchto štúdií je odpoveď na úvodnú otázku rovnaká: nie – ani u chlapcov, ani u dievčat, ani u belochov (biela rasa), ani u černochov (afro-američania)...
Rovnakú otázku si autori položili aj pri hranici 24 a 36 mesiacov.
24 preto, lebo je to obdobie, v ktorom má už väčšina autistov prvé príznaky atypického vývoja
36 preto, lebo je to obdobie, do ktorého, v prípade autizmu, už musia byť vyvinuté príznaky autizmu podľa diagnostických kritérií DSM-IV
Obidve štúdie sa zhodujú aj tu: deti očkované pred 24. mesiacom nemajú vyššie riziko dostať autizmus než deti očkované neskôr. Avšak deti očkované pred 36. mesiacom majú vyššie riziko dostať autizmus (šancu dostať diagnózu autizmu) ako deti očkované potom.


Tu sa výsledky štúdií a názory autorov rozchádzajú.

Podľa CDC je tento výsledok spôsobený tým, že deti s autizmom majú príznaky už pred 36. mesiacom života. Takéto deti sú v danej oblasti v USA zaraďované do časných špeciálnych vzdelávacích programov. Keďže sa jedná o kolektívy detí, vyžaduje sa očkovanie pred nástupom do takéhoto programu. To spôsobí, že deti s autizmom budú častejšie ako kontroly očkované pred 36. mesiacom. Autori túto hypotézu podporujú nasledovnými faktami:
1. Väčšiu šancu dostať diagnózu autizmu mali deti očkované pred 36. mesiacom. Tento trend bol najvýraznejší u 3-5 ročných detí, z ktorých až 98% bolo zaradených do časných vzdelávacích programov
2. 78% detí s autizmom, ktoré boli očkované po 36. mesiaci, mali príznaky autizmu už pred týmto obdobím, to znamená, že skôr, ako boli zaočkované (kauzalita nepravdepodobná) 

Podľa Hooker-a je ten výsledok spôsobený tým, že černosi majú vyššie riziko dostať autimus vtedy, ak sú očkovaní pred 36. mesiacom. U černošských chlapcov je tento „signál“ výraznejší, aj pred 24. mesiacom. U všetkých ostatných skupín sa také niečo nepozorovalo (riziko dostať autizmus nebolo asociované s určitým vekom počas prvého očkovania) – tieto dáta prezentuje Hooker vo svojej štúdii.


A tu sa začína kontroverzia.

CDC tiež analyzovalo dáta u černochov, ale výsledky neboli štatisticky významné. Podľa Hooker-a to bolo kvôli tomu, že CDC naschvál urobila túto analýzu na menšej vzorke detí, ktoré mali rodný list, a preto vznikli štatisticky nevýznamné výsledky. Ako dôkaz prezentuje Hooker výpočty nielen u detí s rodným listom, ale aj so započítaním detí bez neho, u ktorých bola známa rasa (u 88% kontrol a 92% prípadov). Avšak Hooker nepostupoval rovnako, ako CDC. Použil iný dizajn štúdie (kohortová štúdia) a aj inú štatistickú analýzu ako štúdia CDC. Hooker píše, že „jeho výsledky boli potvrdené aj štatistickou analýzou podobnej tej v CDC štúdii“, ale dáta neprezentuje a nevysvetľuje, čo je to „podobná štatistická analýza ako v CDC štúdii“. Inak povedané, Hooker vo svojej štúdii nedokazuje jednoznačne, že by CDC dostali štatisticky významné výsledky, ak by zahrnuli aj deti bez rodného listu.
CDC odpovedalo (1) na toto „obvinenie“ tým, že skupinu detí s rodným listom použili preto, lebo pre túto skupinu boli známe okrem rasy aj iné faktory, ktoré boli tiež analyzované (napr. hmotnosť detí po narodení, vek a vzdelanie matky). To je však od CDC tiež nejednoznačný argument.


Čo na to autori CDC štúdie?

Spoluautor CDC štúdie, William Thompson, sa prostredníctvom svojho právnika vyjadril (2), že sa tento nález u černošských chlapcov rozhodli v pôvodnej štúdii vynechať, a teda nepublikovať.

Hlavný autor štúdie – Frank Destefano podľa CNN tvrdí (3), že „on a jeho spoluautori si stoja za výsledkami ich štúdie“, a že „všetci autori štúdie, v rátane Thompsona, súhlasili s analýzou a interpretáciou tejto štúdie predtým, než bola publikovaná“.
Frank Destefano

Záver: žiadny.    

Celá táto štúdia a story je dosť nejednoznačná, úmyselné zatajenie spomínaného výsledku zo strany CDC autorov sa nedá vylúčiť vzhľadom na vyjadrenie Thompsona, ale ani potvrdiť výsledkami Hooker-ovej štúdie, a preto by mala nasledovať najlepšie ďalšia štúdia, reanalýza alebo aspoň ďalšie vyjadrenie kompetentných a prešetrenie tejto „kauzy“, a v prípade zistenia podvodu vyvodiť potrebné dôsledky, podobne ako napr. u Andrew-a Wakefield-a alebo Mark-a Geier-a (paradoxne na týchto 2 výkukov sa odvoláva Hooker vo svojej štúdii). Každopádne, antivaxeri v tom majú samozrejme už teraz jasno... Hooker-ovej štúdie sa chytili a začali ňou mávať presne tak, ako pani v tomto videu: 

A chytili sa nie ani tak štúdie, ale len jedného výsledku z tej štúdie (cherry-picking, ako to už v antivaxe býva zvykom...).

Zrazu nikoho z nich netrápi Fillov zlatý štandard (5), ktorý zakaždým vymáhajú od SEVS-u (6), a ku ktorému sa Hooker ani zďaleka nepriblížil.
Antivaxeri tiež zrazu neriešia, či má štúdia konflikty záujmov – a ona má: Brian Hooker má syna s autizmom a verí (veril ešte pred vydaním jeho štúdií), že to má z očkovania, a preto sa súdi (7) nielen v rámci Amerického odškodňovacieho programu pre ľudí s nežiaducimi účinkami po očkovaní (tzv. Vaccine court), ale aj so samotným CDC. Ak by niečo z toho vyhral, dostal by za to strašné prachy, takže produkovať štúdie proti svojej vlastnej srsti by pre neho nebolo výhodné (zatiaľ také ani nevyprodukoval). Štúdia CDC konflikty záujmov neudáva (áno, neznamená to automaticky, že ich nemá).

Brian Hooker a jeho autistický syn Steve, zdroj/source: http://www.dci.org/news/view.cfm?news_id=85ef7f67-e10b-4392-b4ae-c584eb1ae558
Ak teda antivaxeri naozaj uznávajú túto štúdiu, musia aj uznať, že štúdia okrem toho, že našla vyššie riziko autizmu u černošských chlapcov (u nikoho iného) očkovaných pred 24. a 36. mesiacom, došla aj k výsledkom, podľa ktorých deti očkované podľa kalendára nemajú vyššie riziko dostať autizmus ako deti očkované neskôr – a to ani belosi, ani černosi, ani černošskí chlapci, ani nikto.

Hooker-ov štatisticky významný výsledok mohol byť spôsobený napr. poddiagnotikovanosťou autizmu u neskoršie očkovaných detí ( rodičia, ktorí to s očkovaním „flákajú“ majú aj menšiu tendenciu ísť k lekárovi v prípade symptómov autizmu). Prečo práve u černošských chlapcov? Napr. preto, lebo u černochov v USA existujú väčšie socioekonomické rozdiely ako u belochov, a to súvisí s vyššie uvedeným (9). Ku štatisticky významným výsledkom mohlo Hooker-ovi ďalej pomôcť aj to, že v niektorých porovnávaných kohortách bolo málo detí (najmä v kohorte očkovaných černošských chlapcov po 36. mesiaci), aj výber štatistickej analýzy (12). To sú hypotézy, na ktoré by sa dalo odpovedať ďalšími štúdiami, a uvádzam ich preto, lebo antivax berie Hooker-ov nález za nevyhnutný dôsledok jedine očkovania, pričom sám Hooker v štúdii píše, že sú potrebné v tomto prípade ďalšie štúdie, ktoré by sa pozreli na prípadné skresľujúce faktory.

Čo sa týka všetkých okrem černoškých chlapcov, výsledky oboch štúdií sú v súlade s výsledkami väčšiny tých kvalitnejších doterajších štúdií, ktoré nenašli spojitosť očkovania a autizmu (8), a navyše sú v rozpore s pôvodnou hypotézou Wakefielda (11). Čo sa týka černošských chlapcov, máme tu novú hypotézu. A k nej dve štúdie, jedna ju potvrdzuje, druhá nie. Uvidíme, čo prinesie ďalší výskum. Výskum, nie kecy a anekdoty (10) antivaxu.


Update z 3. októbra 2014: retrakcia Hooker-ovho článku

Hookerova štúdia bola stiahnutá editorom a vydavateľom časopisu, v ktorom vyšla. Ako dôvod uvádzajú nepriznané konflikty záujmov, ktoré narušili peer review proces (14), a to, že dodatočné peer review po publikácii vyslovilo obavy nad opodstatnenosťou použitých metód a štatistickej analýzy. Editor tak už nemá dôveru v spoľahlivosť výsledkov tejto štúdie (13).


Honey badger, 8.10.2014


Zdroje:

14. http://cs.wikipedia.org/wiki/Peer_review

Friday, August 1, 2014

Pertussis - novinky z vedy

Od roku 2008 došlo na Slovensku k nárastu počtu prípadov čierneho kašľa (pertussis) na cca 1000 prípadov ročne. Najviac sú ohrozené neočkované deti do 1 roka. 1 zo 100 takto chorých detí môže zomrieť (5), u 1 z 300 môže vzniknúť encefalopatia (poškodenie mozgu) (1). Účinnosť očkovania v prevencii pertussis je cca 85% (2). Ak aj očkované dieťa ochorie, choroba u neho prebieha miernejšie než u neočkovaného (3).

Očkovať sa na Slovensku začína až v 3. mesiaci (4), a preto sú deti do 3. mesiaca najnáchylnejšie na čierny kašeľ a jeho komplikácie. Očkovanie sa však často bezdôvodne odkladá, čím sa zbytočne predlžuje toto obdobie. V rokoch 2006-2013 ochorelo na čierny kašeľ dokopy 75 detí vo veku 0-5 mesiacov, z toho 49 bolo hospitalizovaných, väčšinou na JIS-ke (jednotka intenzívnej starostlivosti). Existujú rôzne metódy (6), ako tieto deti ochrániť:
1. očkovanie tehotných v 3. trimestri – ochrana dieťaťa pomocou protilátok matky
2. očkovanie všetkých najbližších kontaktov dieťaťa (tzv. cocooning stratégia)
3. očkovanie detí (hneď) po narodení    
4. očkovanie pracovníkov v nemocnici, ktorí prichádzajú do kontaktu s novorodencami
5. nová vakcína, ktorá dokáže lepšie zabrániť nielen chorobe, ale aj infekcii a jej prenosu z očkovaných na tieto deti

Nedávno bola publikovaná štúdia (7), podľa ktorej cocooning nedokázal znížiť počet prípadov pertussis u detí do 6 mesiaca. Zlyhanie cocooningu v tejto štúdii však mohlo byť spôsobené z časti aj kvôli jeho problémovej realizácii – napr.:
  • nedostatočná preočkovanosť najbližších kontaktov dieťaťa (zaočkovaných bolo síce až 90% matiek, ale menej než 60% ostatných kontaktov),
  • očkovanie až post-partum, t.j. po pôrode (lepšie je zaočkovať kontakty minimálne 2 týždne pred narodením dieťaťa, aby sa u nich dovtedy stihla posilniť imunita).
Štúdia má síce aj ďalšie limitácie, ale treba uznať, že podľa nej cocooning stratégia nefunguje. Uvidíme však, čo prinesie ďalší výskum.
Konflikty záujmov: štúdia bola podporená grantom na výskum od Sanofi Pasteur + nepriame konflikty záujmov niektorých autorov.
Len tak pre istotu (pre antivax): táto štúdia nehovorí, že očkovanie je na nič a štúdia tiež nehovorí, že kolektívna imunita neexistuje. Existuje (8, 9, 10, 11, 12).
Očkovanie tehotných v 3. trimestri sa zdá byť lepšia stratégia na ochranu malých detí pred pertussis. Podľa novej štúdie z Anglicka očkovanie tehotných znižuje riziko pertussis u detí do 3. mesiaca o 90% (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou + nepriame konflikty záujmov inštitúcií, kde pracujú niektorí z autorov) (13). Podľa ďalšej novej kontrolovanej štúdie, do ktorej sa zapojilo viac než 20 000 očkovaných tehotných žien, je toto očkovanie bezpečné. Nebolo pozorované ani vyššie riziko mŕtvo narodených detí (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou, bez konfliktu záujmov autorov) (14). Aj podľa novej randomizovanej dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej štúdie, v ktorej bolo 48 žien, je očkovanie tehotných bezpečné nielen pre matku, ale aj pre dieťa (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou + konflikty záujmov niektorých autorov) (15).

Na Slovensku je povinných dokopy 5 dávok vakcíny proti pertussis (3 základné očkovania a 2 preočkovania). U dospelých sa odporúča aspoň jedno preočkovanie proti pertussis, t.j. namiesto bežnej „tetanovky“ (Td vakcína) sa podá Tdap vakcína.
Vďaka vysokej preočkovanosti je na Slovensku, čo sa týka pertussis, zatiaľ relatívne dobrá epidemiologická situácia, a preto sa očkovanie tehotných oficiálne neodporúča. Odmietanie očkovania však môže epidemiologickú situáciu zhoršiť (16, 17, 18, 19, 20) natoľko, že sa bude musieť zaviesť aj toto opatrenie, aby sa predišlo úmrtiam a vážnym komplikáciám pertussis u tých najzraniteľnejších.


Honey badger, 1.8.2014


Zdroje:

20. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11135778

Tuesday, July 29, 2014

10 šokujúcich vecí, ktoré ste možno počuli o očkovaní


O očkovaní koluje veľa hlúpostí. Sme tu preto, aby sme veci uviedli na pravú mieru a priniesli fakty, pretože očkovanie pomáha tomu, o čo sa všetci snažíme – zabezpečiť, aby deti boli živé a zdravé!


1.  Očkovanie potrebujete len ak cestujete do odľahlých krajín.
"NIE"
Až na to, že existujú veci ako lietadlá. A lode. A vlaky. Je síce pravda, že vo vyspelejších krajinách sú choroby preventabilné očkovaním zriedkavejšie, ale cestovatelia po svojom návrate môžu nevedomky nakaziť ľudí vo svojom okolí, kde sa potom môžu rýchlo rozšíriť v nechránenej populácii.

A nie každý môže byť zaočkovaný. Tehotné ženy a ľudia s určitými zdravotnými problémami spoliehajú na nás ostatných, že sme očkovaní, a my tak znižujeme riziko, že budú vystavení smrteľným chorobám. Pozrite na nedávne „outbreaky“ (lokálne epidémie) osýpok v New Yorku (2) alebo vo Veľkej Británii (3) alebo prípad zvýšeného výskytu čierneho kašľa v Kalifornii (4). A máme tu aj túto šikovnú mapu (5) všetkých outbreakov chorôb preventabilných očkovaním po celom svete.


2. Je to osobné rozhodnutie.

Rovnako, ako je osobné rozhodnutie zakryť si ústa pri kašli v preplnenom autobuse, alebo zavolať 112-ku, keď je dom vášho suseda v plameňoch, však?

Hlavnou myšlienkou je to, že sme všetci prepojení v jednom veľkom, zložitom, celosvetovom spoločenstve ľudí, ktorí môžu prenášať ochorenia. Ak deti v takomto svete nebudú očkované, je veľké riziko, že budú svoje okolie ohrozovať potenciálne smrteľnými chorobami.


3. Vakcíny sú toxické.
„Prestaň, prestaň!!“
Nie, nie sú. V skutočnosti sú veľmi bezpečné a zachránili mnoho miliónov životov. Ak by vakcíny obsahovali škodlivé dávky chemikálií, organizácie verejného zdravotníctva by ich nepodporili, lekári by ich neaplikovali a farmaceutické spoločnosti by ich nepredávali.


4. Vakcíny nie sú prírodné.

Takže vakcíny sú zlé, lebo nerastú na stromoch? Nie! Viete, čo všetko je ešte prírodné? Pravé kiahne (variola), detská obrna (polio) alebo mor.


5. Ja najlepšie viem, čo potrebuje moje dieťa.

Áno, viete. A to je aj dôvod, prečo by ste mali vedieť, že očkovanie môže zachrániť a naozaj aj zachraňuje životy detí.


6. Organizácie podporujúce očkovanie sú v rukách farmafiriem.
„Čože? ... Nie. Nie. Nie. Nie nie nie.“
Toto malé „konšpiračné“ad hominem (6) je len dômyselný trik ako zahnať predstaviteľov verejného zdravotníctva do defenzívy bez poskytnutia akéhokoľvek dôkazu. Pekný pokus. (Len tak na okraj, nezarábali by farmafirmy viac pri liečbe chorých ľudí ako keď týmto chorobám predchádzajú?)


7. Očkovanie spôsobuje autizmus.
„Óó do pekla nie!“ 
A milión-krát nie! Mnoho štúdií – v rátane tohto veľkého review (7) peer-reviewed vedeckých článkov – vyvrátili toto tvrdenie.


8. Očkovanie spôsobuje neplodnosť a sterilitu.

Toto je jeden nebezpečný a neodbytný mýtus (8), ktorý viedol k lokálnym epidémiám a úmrtiam, ktorým sa mohlo ľahko predísť. Potenciálny dopad vakcín na plodnosť sa podrobne skúmal a vôbec sa nepreukázalo, že by vakcíny spôsobovali neplodnosť alebo sterilitu (9).


9. Nie som proti očkovaniu. Som "za bezpečné" očkovanie.
(Na obrázku Oprah Winfrey, jedna z mnohých celebrít, ktorá propaguje antivakcinačné nezmysly)
Očkovanie je v jeho súčasnej podobe bezpečné. Bodka. V skutočnosti je viac než bezpečné, je život-zachraňujúce.


10. Ale aj očkovaní sa môžu nakaziť, takže očkovanie je zbytočné.
„A čo tak... Nie“
Tak toto je perla. Naznačuje, že očkovanie nechráni na 100% a preto nechráni vôbec, čo je nezmysel. Žiadna vakcína nie je na 100% účinná, pretože asi u 5-10% ľudí sa po očkovaní nevytvorí dostatočná imunita voči danému ochoreniu. Avšak zaočkovaním čo najväčšej časti populácie sa počet chorých významne zníži.


Ďakujem za prečítanie a pamätajte priatelia...
„Je to veda“ 
Pozrite si viac na tejto stránke (10), ako UNICEF pomáha zabezpečiť dostatok životzachraňujúcich vakcín pre deti na celom svete.


zdroj/source: http://www.buzzfeed.com/unicef/10-outrageous-things-you-may-have-heard-about-vacc-1ebx


Obsah blogu